Student World

CERN – to není jen obří urychlovač částic nebo základní fyzikální výzkum. Víte, že každoročně padne přibližně 1,5 miliardy korun (tedy 6 % rozpočtu této instituce) jenom na odběr elektrické energie? Jak se vůbec taková obří instituce financuje? Zajímá vás, jak je možné se do CERNu dostat jako student i jako regulérní zaměstnanec? Na naše otázky odpovídá přímo z CERNu Daniel Valúch…

Jak jste se do CERNu vůbec dostal?

Do CERNu som sa prvý krát dostal roku 2000 ako "technical student". Je to program (http://humanresources.web.cern.ch/HumanResources/external/recruitment/students/students.asp) pre študentov z členských krajín, ktorí absolvovali minimálne 18 mesiacov štúdia. Program umožňuje stráviť v CERNe 6 až 12 mesiacov prácou na niektorom z CERNských projektov.
Potom som sa musel vrátiť na Slovensko, ale asi po ročnej prestávke sa mi podarilo vrátiť sa naspäť do CERNu ako doktorand. Nakoniec sa na mňa usmialo šťastie a podarilo sa mi získať post v našej skupine, takže budem môcť pokračovať v projektoch, na ktorých som doteraz pracoval.

Kolik Čechů/Slováků podle vašeho odhadu v CERNu působí, respektive kolik jich zde působilo v minulosti?

Podľa výročnej správy HR za rok 2003 v CERNe minulý rok pracovalo 3 110 ľudí, plus okolo 6 000 externých "users" (teda spolupracovníkov ktorí prichádzajú pravidelne na určitý obmedzený čas, alebo konkrétny projekt z univerzít, experimentov, priemyslu, fyzikov a pod.). Čechov tu bolo 10, štyria študenti a 117 userov. Slovákov 14, jeden študent (asi ja ;-)) a 37 userov.

Jaké jsou hlavní objevy, k nimž došlo v CERNu v poslední době? CERN bývá často zmiňován především v souvislosti se vznikem technologie webu a s budováním obřího částicového urychlovače, ale to jistě není všechno…

Odpoveď na túto otázku je veľmi rozsiahla. Na CERN ako komplex sa dá pozerať z viacerých pohľadov. Deje sa tu základný fyzikálny výskum štruktúry hmoty, ktorého výsledky sú považované za "hlavné objavy" kvôli ktorým CERN vlastne existuje. Tento výskum však nemá v krátkodobom časovom horizonte z pohľadu bežného človeka veľké uplatnenie. Z hľadiska peňazí investovaných do vedy má však okamžitý prínos napríklad technologický pokrok potrebný na to, aby bolo vôbec možné postaviť urýchľovač častíc.
Do CERNu putovali zatiaľ tri Nobelove ceny. V roku 1976 Samovi Tingovi a Burtovi Richterovi, v roku 1984 dostali cenu Carlo Rubbia a Simon Van der Meer a v roku 1992 Georges Charpak.
Nositelia ďalších dvoch Nobelových cien v CERNe pracovali (Felix Bloch a Jack Steinberger).
Pomerne podrobný zoznam technológií, výsledkov, alebo patentov je možné nájsť na stránke Technology Transfer Group (https://oraweb.cern.ch/pls/ttdatabase/display.main). Myslím, že môžem povedať, že takmer každý, kto pracuje v technologickej oblasti, sa už stretol s niečím, čo bolo vyvinuté, alebo sa na tom pracovalo v CERNe.

Jak je tak obrovská instituce jako CERN financována?

Experimenty prebiehajúce v CERNe sú veľmi finančne náročné, takže je nutná medzinárodná spolupráca. CERN je financovaný z príspevkov 20 európskych krajín (Podľa príspevkoch do ročného rozpočtu. Rakúsko 2.1 %, Belgicko 2.66 %, Bulharsko 0.18 % , Česká republika 0.77 %, Dánsko 1.74 %, Fínsko 1.36 % , Francúzsko 15.69 %, Nemecko 20.71 %, Grécko 1.18 % , Maďarsko 0.74 %, Taliansko 12.61 %, Holandsko 4.45 %, Nórsko 2.40 %, Poľsko 1.96 %, Portugalsko 1.13 %, Slovensko 0.26 % , Španielsko 7.17 %, Švédsko 2.33 %, Švajčiarsko 3.67 % , Veľká Británia 16.89 %).
Výška príspevku sa zohľadňuje aj ku hrubému domácemu produktu a počtu obyvateľov danej krajiny. Česko a Slovensko aj napriek veľmi malým číslam v tomto ohľade dosahujú veľmi slušnú pozíciu.
Celkový rozpočet na rok 2003 podľa výročnej správy predstavoval 1 157 523 000 CHF (teda takmer 29 miliárd SKK). Len pre zaujímavosť, kým ešte bežali všetky urýchľovač e (do roku 2000), CERN mal spotrebu niečo vyše 320 MW, takže len na elektrinu sa minulo okolo 6 % rozpočtu, teda takmer 60 miliónov CHF (1.5 miliárd SKK). Bez urýchľovača LEP náklady na energiu klesli zhruba na polovicu, po spustení LHC by odber mal byť ešte o niečo vyšší.

Čím se přesně v CERNu nyní zabýváte vy osobně?

Študoval som elektroniku na elektrofakulte v Bratislave, vzhľadom na to, že v posledných rokoch sa veľa špecializovaných predmetov neotvára, moje zameranie bolo veľmi široké a neurčité – v princípe "niečo analógové". Po príchode do CERNu som sa začal špecializovať na vysokofrekvenčnú techniku. Pracujem v RF group, naša skupina má na starosti vysokofrekvenčné systémy urýchľovačov častíc.

Zítra se v pokračování tohoto rozhovoru dostaneme k tématu, kvůli kterému je CERN zmiňován především – tedy ke slavnému urychlovači…

autor Pavel Houser